viktorka_od splavu Infantilná komunikácia so smajlíkmi v pracovnej komunikácii, to je na mňa príliš. Mnohí podľa mňa nevedia dobre rozlišovať komunikačné situácie a v závislosti od toho zvoliť príslušné oslovenie a formu komunikácie. Ked mi študent napíše e-mail, ako keby písal kamarátovi cez chat (vyznie to ako hej ty, potrebujem to a to, príp. mi pošle nejaký materiál v prílohe bez toho, aby vysvetlil, o čo ide, alebo sa podpísal), je to pre mňa vrcholne nezdvorilé. A keby som im to akceptovala, tak sa nenaučia, ako adekvátne komunikovať. Neprispôsobujem sa tým, ktorí neovládajú komunikačné normy len preto, že oni nie sú schopní ich dodržať alebo ich neovládajú. Dnes sa síce komunikačné normy uvoľňujú, k čomu prispela aj elektronická komunikácia, ale cestu nevidím v tom, že sa uvoľnia úplne, ale skôr v tom, že ľudia by sa mali snažiť naučiť rozlišovať komunikačné situácie (oficiálna - neoficiálna, verejná - súkromná atď.) a tomu prispôsobovať aj komunikáciu, výber oslovenia, pozdravu, slová a pod. To, čo je prípustné pri komunikácii tvárou v tvár, nemusí byť vhodné pri písomnej komunikácii, kde sa predsa len časť stráca obsahu, keďže sa nedá využiť melódia, intonácia, mimika a pod.