Karja obávam sa, že tá hodnota je pre ňu skôr emocionálna, ja so sama pamätám, ako som švagrinej posunula veci po malom a ona mi vzápätí oznámila, že to posunula ďalej a ja som bolaúplne rozhodená. Ako na synovcovi by ma to tešilo ich vidieť, ale že to bez opýtania proste dala ďalej ma vzalo. Pritom si ich pýtala a v rodine sa tradične veci posúvajú. Najlepšie na tom bolo, že potom malému nakúpila veci v sekáči vhoršom stave, ako tie odo mňa, takže si moja mama pýtala odo mňa veci po malom, ktoré mala u seba, lebo sa so synovcom v tých sekáčových hanbila chodiť von - zapraté, obnosené, ožmolkované (nehovoriac o tom, že švagriná je veľmi nervózna z toho, keď sa malý ušpiní, že bude musieť prať, tak je mame aj jednoduchšie ho prezliecť ráno a odovzdať večer v pôvodných znova oblečených a to v čom bol cez deň vyprať).
Ale to som OT. Problém je v tom nedorozumení. Ty si predpokladala, že veci sú tvoje a môžeš si s nimi robiť čo chceš, ona predpokladala, že budeš rada veciam, ktoré nosil otec tvojich detí a že ich rovnako uschováš ako to spravila ona. Najlepšie bude skúsiť pozisťovať, ako to v rodine majú.
Jestli to vzapeti nacpe do popelnice, to uz nevim a je mi to fuk, uz je to jeji 
