slniecko ja už som v okolí vnímaná za hysterickú matku, aj keď sa snažím nehovoriť veľmi ako sa majú k synovi správať a čo s ním robiť, snažím sa nebrať im ho kým to nie je kritické, ak sa dá, tak som od syna ďalej ak je v pohode, jediné čo robím je, že návštevy starých rodičov a u starých rodičov plánujem tak, aby mal syn 2-3 noci medzi nimi pauzu. Blbé je, že on sa vždy počas toho zastabilizuje, čiže deň/dva pred ďalšou návštevou už spí pekne a po návšteve začíname nanovo. Teraz svokor neprišiel so svokrou a švagrinou, keď boli syna pozrieť v piatok, tak mal syn týždeň pauzu a to bola lahoda, normálne iný človek zo mňa ako som sa vyspala...
Ja to fakt neviem pochopiť tú túžbu to dieťa nosiť na rukách, prečo? Čo to tým ľuďom dáva iné ako napr. to ak sa spolu len hrajú? A ide ma poraziť z muža, lebo keď sme doma u našich alebo naši u nás, tak sa ide pos*ať ak sa malý čo len trošku cíti nepohodlne, hneď si ho berie, ale u jeho rodičov to nerieši. Hlavne, že mi večer povie, že veď on videl, že syn bol taký vážny a vôbec sa nesmial ani neusmieval, ale že neplakal.
Vidím to tak, že návštevy k jeho rodičom budem plánovať tak, aby na ďalší deň nemal robotu a môže k synovi vstávať on. Aspoň sa ho konečne naučí utíšiť a ja si pospím dlhšie ako 20 minút vkuse...Dnes v noci do mňa štuchal, keď sa syn rozplakal, keď som sa dosť rýchlo nevedela zmátoriť, no myslela som, že ho vykopnem z postele...
A neboj, ja to nebrala jako predpoved budoucnosti.
