A predsa mi to nedá nerozoberať...aj keď teda nechápem načo...
Manželstvo je podľa mňa
1. rituál - proste niekto to potrebuje ako jasné vyznačenie novej etapy života. Mám napríklad kamarátku, ktorá pochádza z veľmi nepríjemnej rodiny a hoci žila už dlho na vlastných nohách, sama hovorí, že až tá svadba jej dala pocit oddelenia sa od tej pôvodnej a vzniku novej.
2. naozaj citová záležitosť - proste ukončenie takého toho "a fakt ma miluje" a "nerozmyslí si to zajtra", proste dospeláckych náhražiek toho pubertálneho "a teraz spolu už akože chodíme, že?" (a začiatok "miluje ma ešte stále", "neoľutoval/a to"....ale to je už iná story ). Proste a jednoducho niekto potrebuje potvrdenie vážnosti toho vzťahu a toto je forma ako to spraviť.
3. naozaj právna záležitosť. Akože úprimne, napriek tomu, že vlastne na tom úrade človek len potvrdzuje, že je oboznámený s partnerovým zdravotným stavom (čo je konina ako šľak, lebo koľko ľudí nie je oboznámených ani s tým vlastným, navrch, ten sa môže zmeniť už deň po) a že sa dohodli na priezvisku prípadných spoločných detí, tak v skutočnosti na ne začnú platiť patričné ustanovenia zákona o rodine. Mnohé (nie všetky) z nich sa dajú samozrejme zazmluvniť - a ja osobne som zástanca aj predmanželských zmlúv, ale toto je teda rozhodne jednoduchší, lacnejší a pre mnohých ľudí jediný dostatočne jednoduchý spôsob, ako to spraviť. A teda úprimne, kým človek nemá deti, je to jedno, čokoľvek ohľadne majetku sa dá poriešiť nejakou inou cestou, ale ak človek deti plánuje, mal by niečo z toho (teda buď manželstvo, alebo tie zmluvy) urobiť, už kvôli nim, pretože po prípadnom rozchode/rozvode prakticky nepoznám pár, kde by k nejakým ťahačkám nedošlo aj pri mnohokrát obojstrannej dobrej vôli a to nehovorím o tých šialených prípadoch, keď vôľa nie je.