žluťásek ja viem, ze vy ste velky zastanca kojenia ale naozaj poznam deti, ktore mali od malicka dudel a kojili sa ako o zivot, priberali a odstavila ich az matka na vlastne uvazenie.
Ide o priority a vnutorne nastavenie cloveka. Ja sa priznam, ze po prvych mesiacoch nocneho spania tri krat po hodine mi uz riadne svitorilo a nejake kojenie mi zacinalo byt akurat pritazou a uznala som, ze pre dobro, zdravie a zivot! celej rodiny je moje vyspatie naozaj dolezite. Uplne chapem, ze pre niekoho ineho je to kojenie velmi dolezite (tiez som to najprv mala) a spravi pre to vsetko, aby kojil co najdlhsie ale niekto to proste ma inac, neobetuje tomu vsetko (resp tak vela) Mne bolo uz nakoniec jedno ake mlieko dostane, hlavne nech je spokojny maly a aj my. A aj ked som koniec kojenia oplakala, ulavilo sa mi a zmizla nervozita a bolo to poznat na nas vsetkych.