Dior:
Ambre Nuit – Nuž, no. Ambru v tomto prípade musíme brať skôr metaforicky, ako doslovne. Niečo ako „božská ambra“, alebo „večná ambra“...proste nejako to nazvať museli. Ako zložka...no. Poďme na to. Citrusy? No možno. Trochu nakorenená ruža? Ale hej. Drevitý základ? Určite. Ale ambra...no, možno je to to niečo, čo tú vôňu „zlieva“ dohromady,ale ak je to tak, tak tu hrá len rolu šedej eminencie, ktorá sa sama neukazuje a predsúva len svoje biele kone.
Ale inak je to pekná vôňa. Teplá, ženská, bezpečná. S touto vás odnikadiaľ nevykážu. Pravdepodobne ju totiž ani nezaznamenajú. Teda niežeby nebola vôbec cítiť, to nie, ale je natoľko všeobecná, že splýva s prostredím. Ako hosteska na luxusnom večierku, ktorá musí vyzerať dobre, ale v podstate musí ostať „neviditeľná“.
Balade Sauvage – morská voda šumiaca na kamienkovej pláži, nemilosrdným priamym slnkom rozvoňaný figovník, prímorské byliny. Náš Sauvage si našiel pokojné miestečko na pobreží a vychutnáva si slnečný deň. Má so sebou nejaké ovocie, čo si natrhal cestou, nie všetko je úplne zrelé, ale účel plní. Nebude hladný, ani smädný. Podarená vôňsa. Niečím mi trochu pripomína Endymion Concentré.
Belle De Jour – Kráska dňa...nádherná, nádherná a pritom strašne jednoduchá. Tak akurát na slnku dozretá broskyňa v kombinácii s ovocnou ružou (a na pozadí veľmi jemné svetlé drevo, žiaden tužkocéder, vonia mi skôr ako hladký, čistý list papiera). To je všetko, ale to „všetko“ tak krásne skombinované, že nebyť ceny, tak ju na mieste kúpim.
Jasmin des Anges – Anjelské spracovanie jazmínu. Je úplne iné, ako v Grand Bal. Kým tam je ostrý, elegantný, naleštený, toto je vlastná jazmínová sesta od Belle de Jour. Radostný, veselý, rozjasaný, nezelený, neindolický, výslovne kvetinový jazmín spolu s marhuľou, ktorým sekundujú a prehlbujú ich ďalšie kvetinové a ovocné tóny, tvoria štýlovo veľmi podobnú - na jednej strane jednoduchú, na druhej strane neuveriteľne krásnu, radostnú, anjelsku vôňu. Putti vo fľaštičke.
Gris Dior – ako predošlý Gris Montaigne, slano-bergamotová, príjemná, nenápadná, zato luxusná pánska vôňa.
New Look 1947 – Vonia ako dámska verzia Gris. Podobne slaný bergamot, akurát tu dozdobený jemnými tónmi ušľachtilých kvetov s malou štipkou nesladkého púdru. Tá vôňa je zvláštna. Je rozhodne elegantná, ale nenápadná. Nie je upokojujúca, ale je pokojná. Akoby som v nej cítila nejakú ľahkú, ale veľmi ľahkú stopu smútku, ale nie je nostalgická. Rozhodne nadčasová. Je ak domov osamelej dámy s vytríbeným vkusom, ktorá si ho ale nedrží na ukazovanie, ale pre seba, takže hoci je zariadený kultivovanými kúskami, sú poskladané skôr na pohodu, ako na efekt.
Oud Ispahan – Oud, ktorý sa dá vziať medzi ľudí. Netvrdím, že je úplne pre srabov, ale je vykúpaný, oholený, oblečený a poučený, do ktorej ruky patrí nôž a do ktorej vidlička. Labdanum ho jemne osladí a má v sebe určitú suchosť, ktorú by som pripísala štipke šafránu, aj keď ten medzi zložkami uvedený nie je. Občas cítiť ľahký závan usušenej ruže.
Sakura – "Len" sakura. Na čerešňový kvet sa často díva ako na menejcennú páčivku, vhodnú na uspokojenie ázijských trhov. Ja nesúhlasím. Je to sama o sebe nádherná vôňa, krásny jarný soliflor. V tomto konkrétnom spracovaní veľmi pekne skombinovaný s ružou, čo mu dodáva nečakanú hĺbku bez toho, aby prestal byť čerešňovým kvetom.