continuity Moja mama aj otec (ročník 1949) používali výrazy strýko, stryná, ujec, ujčiná na označenie súrodencov svojich rodičov (narodení v r. 192x, 193x). Ale väčšinou, keď sa o nich hovorilo, nie som si istá, či aj vtedy, keď ich priamo oslovovali. Po vzore rodičov som výrazy ujec, ujčiná, strýko, stryná používala aj ja, keď som hovorila o súrodencoch starých rodičov. Ja napríklad sestry mojej mamy a ich manželov volám krstným menom, otcových súrodencov a ich manželov/manželky označujem teta, ujo + krstné meno.
Jedna známa robila na tému používanie slov označujúcich príbuzenské vzťahy výskum. Dnes sa väčšinou používa iba ujo, teta, častejšie sa používajú krstné mená, buď v spojení teta/ujo + krstné meno alebo iba krstné meno, niektorí napr. rozlišujú starých rodičov, napr. dohodnú sa, že starí rodičia z otcovej strany budú volať dedko, babka, starých rodičov z maminej strany starká/starký, niektorí používajú aj stará mama/starý otec. Používanie môže byť odlišné aj v závislosti od toho, či priamo oslovuješ danú osobu pri osobnej komunikácii, alebo či o nej hovoríš. A ešte to býva rozdielne v závislosti od regiónu, v závislosti od veku, mladší skôr používajú krstné mená.