Ja si tu odložím. Ako som včera písala, že syn spí lepšie, tak zas prišla tá jedna noc, kedy bol hore X krát, teraz je nahovno aj to, že ho neviem ukľudniť tak ako predtým ani na rukách, ani kojením. Ja mám ako bonus z toho jeho nespatia rozhasený môj spánkový režim, čiže zaspávam najskôr okolo 1:30/2:30, kedy sa už syn budí niekoľko ráz za hodinu až do cca 5:45, kedy je väčšinou už nadobro hore. Navyše uspať ho večer/cez deň viem len ja, muž to skúšal a nedokáže to, syn mu na rukách jačí, ako keby ho dral z kože. Spávam s prižmúrenými oboma očami v noci možno necelé 2,5 hodiny, muž sa ma snaží nechať aspoň ráno pospať od 06:00 do 08:30, potom treba uspávať syna na doobedný spánok. Som nonstop podráždená, štekám na muža, som nepríjemná na rodinu aj na psa, nevládzem chodiť ani cvičiť, čo moje nespatie ešte zhoršuje. Cez deň už potom spať nechcem, aby som som v noci zaspala aspoň do tej 2:30. A vlastne poslednú dobu ani cez deň spať nestíham, lebo muž má teraz viac roboty a ja mávam syna viac menej sama a v čase kedy spí potrebujem doma porobiť aspoň základné veci ako dať oprať alebo umyť riad, prípadne nám aspoň navariť, čo sa popri tom ako sa syn začal stavať a pokúša sa chodiť, prípadne mi asistovať stáva úlohami pomaly na pol dňa. Moja robota musela ísť bokom, čo v budúcnosti bude zas finančný problém. Ako bonus mi ešte tak vypadali vlasy, že už ani krátky strih to nespraví, vidno mi normálne lysiny po celej hlave.
Ja proste už neviem...fakt neviem čo mám viac urobiť pre to, aby syn spal. Riešenia spánkovej poradkyne sú na mňa dosť radikálne, vyžadujú si, aby som aspoň 7 dní v noci zvládla fakt hysterické dieťa, ktoré mi bude revať od cca 1:30 s prestávkami na rukách, posúvanie kojenia aby sa prestal v noci budiť vôbec nezvládam, lebo v noci tým pádom skončím s uvrešťaným, hladným deckom, ktoré sa mi na rukách mrská ako ryba, nenechá sa položiť, v postieľke sa zadúša od plaču a ukľudní ho len a len to kojenie a ja teraz nemám vôľu a ani energiu to kojenie posúvať, lebo sa bojím že to nezvládnem a na syna budem hnusná. Muž mi kvôli tomu, že ho syn pri ukľudňovaní odmieta, pomôcť nemôže a fakt ho nechcem budiť keď viem, že na druhý deň má robotu a musí k tomu aj odšoférovať 300-500km denne... A vôbec mi nepomáha to, že syn ťažko prežíva akékoľvek zmeny v režime, aj tá včerajšia noc je podľa mňa výsledok toho, že sme boli von doobeda miesto poobede. Zajtra majú prísť svokrovci, v sobotu moji rodičia a ja mám normálne záchvaty paniky a úzkosti z toho, že si musím vybrať medzi tým, či budem ticho a nechám ich so synom sa vyblbnúť ale ja si to potom odseriem v noci, alebo či ich mám prosiť tak ako 1000x predtým, aby syna skôr len pozorovali a nesnažili sa s ním hrať. Fakt netuším, či je syn tak náročné bábätko, alebo som ja taká neschopná matka, ale teda...myslím, že asi skôr ja som neschopná matka, keď nie som schopná zvládnuť ani to, aby syn nejak normálne spal a neviem zistiť, čo mu ten dobrý spánok zabezpečí...
Ospravedlňujem sa všetkým za siahodlhý príspevok...
Ešte teda ako bonus syn posledné dni zas nechce cez deň jesť ani sa cez deň kojiť (dnes odmietal kojenie od rána až do cca 14:00...), snažím sa do neho cez deň dostať čo najviac jedla, ak by náhodou bol v noci hladný, ale fakt už neviem ako...