Nádherný pomaranč, jemne natrpklý, čerstvý, ako práve olúpaný, aj s kvapôčkami, ktoré prskajú z kôry. K tomu trochu zelených tónov a drevo. Nie však klasický “sladký” santal, ale austrálsky, výrazne drevitejší. Svojím spôsobom veľmi jednoduchá vôňa, ale krásna, v lete bude skvelá. Jednoznačne unisex.

Množstvo sľubných ingrediencií s prídavným, alebo podstaným menom odvodeným od pomaranča, plus môj obľúbený jazmín a osmantus, pomaranč na etikete, to bude niečo pre mňa!!! No a nič. Mimoriadne protivná a drsná kolínska, pripomínajúca mi niečo, čo v mojom detstve nosili dámy vo veku mojej babičky. Ech.

Frézia , pomerne fakt reálna frézia, čo je zvláštne po tom, ako som ju počas jari (márne) lovila…cítim ešte veľmi jemný nesladký mandľový podtón, ktorý tomu pridáva na akejsi hmatateľnosti…

Nádherná gurmánka. Začína čokoládovými bonbónmi s tmavým koňakovým krémom, do toho sa postupne pridá stará, v dubovýc sudoch vyzretá whisky, a hlavne, hlavne tie staré drevené sudy po desaťročia presiaknuté vyzretým alkoholom. Do toho balzamické tóny. Všetko dohromady to ale tvorí jeden viacmenej jednotný prúd, nádherne spojený a vyvážený. Je fantastická.

Klasika, bielokvetinovo-orientálna klasika, ukončená santalovým závanom, fajn.

Bielokvetinovka z rodu Songes, Fleur des fleurs a im podobných. Tropická pláž, opaľovací olej, prázdniny...atakďalej, atakďalej... proste všetko, čo tam má byť tam je, presne toľko a na takom mieste, ako to má byť, fotka slnečného raja included. Fakt dobrá, aj keď ničím nie originálna, ale výborne spracovaná.

Na začiatku jemné kvetinky, neskôr sa pridalo korenie, ešte neskôr aj voľačo púdrové a teraz dohromady je to ťažšia sladšia ale uuužasná vôňa.

Zase mandle v inom prevedení…a ambra…spolu so styraxom pôsobia skutočne orientálne…nie vlezlo, ani olejnato, ale teplo a elegantne.

Na začiatku chvíľku kovový tón, ktorý hneď vystriedali orientálne-studené, áno, studené, korenisté tóny. Korenistá, elegantná, neprehliadnuteľná a pomerne netradičná vôňa. Big Like.

Navzdory zloženiu, je to fakt len trolinku umelo pôsobiace pižmo, ktoré sľubuje názov. Pôsobí krémovo, ale nie úplne kozmeticky, resp. krém takto výrazne voňajúci by mi asi dosť šiel na nervy. Ako parfém ok, aj keď teda nie moja šálka kávy. Proste za mňa radšej Niveu.

Evokuje mi slovo "vlahý". to si vždy predstavujem ako príjemný, teplý večer po ľahkej teplej letnej spŕške. toto je záhradka s konifermi za vlahého večera. Nie, nie je to ostrá vôňa ihličňanov, či driev, na ktoré pečie slnko, toto je proste večerná zmes vôní v teplom vlhkom vzduchu, mäkkých ihličnatých kultivarov, veľmi jemných kvetov a teplej, ešte vlkej trávy. Veľmi príjemná, mäkká a netuctová vôňa.

Citrusy a zeleň. Predstavujem si hrubú zelenú kôru nejakého tropického ovocia, ktorá je čerstvá, dužinatá a iskrivá.

Krásna teplá mimóza, trocha zelene....potom niečo ľahko bylinné a nakoniec už prevládne nejaká zmes iononov, ktorá má asi predstavovať drevitý kosatec, ale holt nepredstavuje.

Taaak, sme pri písmene O a jazmín sa zjavne konečne minul. Niežeby bol zlý, len...fakt nemusí byť všade, no. Toto je krásna sladká kvetinovka, kombinácia kvetu hlohu, veľmi decentnej dávky tuberózy a ylangu, a sladších živíc. Povedala by som skôr dámska, ale ktovie. Chcelo by to vyskúšať na pánskej koži. Rozhodne na úrovni, podarená a nevlezlo páčivá.

Neviem, či to nepripísať príliš horúcemu počasiu, ale necítila som z pokožky skoro nič. Proste chladivý a nástrek na kožu a ...vôbec nič. Musím znovs vyskúšať v chlade. Edit: V chlade - je to trošku lepšie, jemne chladivá, nenápadná, príjemná kvetinová vôňa, evokujúca soliflor.

Rím, rok 305 A.D. Rímska ríša čelí vážnym problémom a cisár Dioklecián sa snaží zabrániť rozpadu. Aj za cenu veľmi nepopulárnych opatrení. Snaží sa jednoducho sceliť ríšu na všetkých frontoch. Okrem iného to postihne aj kresťanskú komunitu, pretože v úpornej snahe zjednotiť všetko vrátane náboženského zmýšľania nastáva jedno z posledných veľkých prenasledovaní kresťanov v Ríši, len 8 rokov pred vydaním Milánskeho ediktu, na základe ktorého sa kresťanstvo neskôr stane v Rímskej ríši štátnym náboženstvom. Kampánia, 19. september 305. Oblasť rímskej ríše v okolí dnešného Neapola. Miestodržiteľ Timoteos nechá predviesť časť kresťanov na čele s ich miestnym biskupom Januáriom do Noly. Tam ich v aréne nechá predhodiť levom, ale keď sa šelmy zázrakom upokoja a nechcú odsúdencov napadnúť, zmení rozhodnutie a nechá ich sťať. Ich verní nasledovníci ich pochovajú neďaleko Puteol, ale ešte predtým jedna mimoriadne zbožná kresťanka menom Eusébia zachytí Januáriovu krv do nádoby. Okolo 5.storočia boli ostatky prenesené do Neapola, kde je považovaný za patróna mesta. Neapol, koniec 13.storočia. Mesto je pod vládou Anjouovcov a Karol I. rozhodne o stavbe katedrály. Dokončená je až začiatkom 14. storočia za jeho nástupcu, Roberta z Anjou. Do katedrály sú prenesené okrem iných relikvií aj ostatky sv. Januária a ampulky s jeho krvou. V roku 1337 zaviedol neapolský biskup Orsini slávnosti na oslavu patróna mesta. A v roku 1390 bol prvý krát písomne zaznamenaný zázrak. Vyše 1000 rokov stará krv v ampulkách skvapalnela. Odvtedy sa zázrak skvapalnenia koná pravidelne, trikrát do roka. Relikvia býva predvedená vždy 19.septembra, na výročie úmrtia svätca, 16. decembra, na výročie posvätenia chrámu a v prvú májovú sobotu. Neapolčania veria, že ak krv neskvapalnie, znamená to blížiacu sa katastrofu. A vskutku. Sú zaznamenané len 3 prípady, keď pri týchto konkrétnych príležitostiach neskvapalnela (okrem toho sa ešte niekedy vyberá pri návšteve pápežov, keď niekedy skvapalnie, niekedy nie a niekedy čiastočne, ale to nebýva spájané s osudom mesta). Keď neskvapalnela v roku 1528, prišiel mor, keď neskvapalnela v roku 1980 prišlo najsilnejšie zemetrasenie v dejinách mesta, a keď neskvapalnela v roku 2016, tak rok na to vydala Menditorossa svoju vlajkovú vôňu Osang. Nič nenaznačujem… V tej vôni je to všetko… Zatuchnuté katakomby, spotené seno, vôňa zmaru, nevyvetraného stredoveku. Krv, staré červené víno, dezinfekcia. Olfaktorický obraz preplneného starého chrámu, zakonzervovaných relikvií, kňazov v naškrobených albách, ktorí ukazujú zázrak, alebo „zázrak“ davu, ktorý je tvorený čiastočne dychtivými a čiastočne vystrašenými veriacimi, prepleteným s turistami s panoptikálnymi očakávaniami. Obavy, vydýchaný vzduch, pot, strach a zvedavosť, viera a nedôverčivý posmech, sila okamžiku. Pôvodný flakón zobrazoval bustu biskupa, nový je abstraktnejší, ale zaujímavejší a tvar biskupskej čiapky sa zachoval vo forme vrchnáka. Vo flakóne je aj červená guľôčka odkazujúca na zázrak skvapalnenia. Takéto niečo by robil Serge Lutens, keby na to mal guráž. V každom prípade zaujímavé a….dekadentné.

Tot začína celkom príjemne, ako nesladká letná citronáda s trochou byliniek. Neskôr ju niekto mierne osladí, možno aj k nej naservíruje jemný ovocný zákusok tršku poprášený cukrom. Z blízkeho borovicového hájika občas zaveje letný vánok. Naozaj príjemná vôňa. Nenáročná, ale pekná.

nádherný, intenzívny, tmavofialový orgován. Jediná orgovánová vôňa, ktorú som kedy skúšala, ktorá sa podľa mňa smelo môže postaviť vedľa Highland Lilac z Rochesteru. Dokonca sa mi páči viac, ako En Passant, tam je orgován statickejší, tu mám dojem živého orgovánového kríka.

Kde sú tam tie kvety? Mne sa teda dobre schovávajú…cítim na začiatku jemný orieškovo-mandľový likér, neskôr trolinku sa kvety objavia, v takej tej zaguľatenej, spojenej hladkej podobe…vôňa je telová, hebká, prítulná…celkovo mi nesmierne pripomína L´Instant Magic, akurát na tejto na rozdiel od Magicu na mne nevyliezajú gumové podtóny…

Ten zvláštny živočíšny akord je aj tu. Neviem, čo by toto spravilo v lete, ale jednoducho...v tomto ešte miernom počasí to na mne neznesie ani kocúr. mimo toho tam cítim borovicovú živicu, ktorá ma akokeby z bobrej nory zachraňuje späť do lesa, ale nie dostatočne ďaleko...nie...dosť...ďaleko....otázne je, ČO by bolo dosť ďaleko...

Podivuhodná zmeska medu, citrusov, medu, ostrého jazmínu, medu a niečoakosantalu. Do toho živičnatodsladká trocha benzoinu. Vďaka zaň, dáva to celé tak trochu dohromady. Výsledok je trochu viac kulinársky, ako voňavkársky, ale povedzme, že citrusová zaváranina s medom by to bola celkom príjemná. Ten starosvetský tón však aj tu cítim. Že Osiris, boh podsvetia. Muhaha. Osirisova babička varí lekvár.

taký ľahko trpkastý, pritom jemný, svieži, zaujímavý, iskrivý - mala som cestovný flakón (resp. náplň)

No, tak toto sa na mne nepredviedlo. Osmantus mám normálne rada, ale tu som ho nezachytila. To, čo mám na ruke je ostrá citrusovo - jazmínová vôňa, chvíľami prechádzajúca až, ehm, do pachu mačacích...no, značkovania. A áno, pochopiteľne, za daných okolností drží, aj keď by teda rozhodne nemusela.

Proste mandarinka, veselá, čerstvá, dobre dozretá, práve ošúpaná sladká mandarinka.

Oud to má so mnou ťažké. Ja ho veľmi nemusím, takže k testovaniu čohokoľvek, čo ho má v názve, alebo kompozícii už pristupujem tak nejako predpojato. No v tomto prípade je výsledok vydarený. Síce pomerne tuctovým spôsobom (ruža + oud is the new ruža + pačuli), ale pekne. Výsledok asi nikoho neprekvapí, ale je nositeľný.