Príjemná a občerstvujúca kombinácia ľahkých kvetov, citrusu a nie celkom dozretej hrušky. Bohužiaľ časom sladne, cez štádium kompótu, cez hruškový drops až po hruškového gumeného medvedíka. Už trochu ulepeného. Ak sa u niekoho udrží v pôvodnej polohe, gratulujem, tá je veľmi pohodová, ale ten zvyšok ju pre mňa robí nenositeľnou.

Jemne nasládla, jemne púdrová, jemne starosvetská, nežná a krehká vôňa hrachoru.

Hrachor je nežný jemný kvietok, kvitnúci začiatkom leta, s nežnou, krehkou, ale zato intenzívnou květinovou vôňou, obľúbený hlavne v starých anglických záhradách. Alebo možno aj inde, ale ja ho mám spojený so starými anglickými záhradami (ďakujem pán Wodehouse, áno, je to Vaša vina...). A táto vôňa je akoby vystrihnutá z obdobia, kde sa väčšina jeho kníh odohráva, alebo kde si ich aspoň ja predstavujem. Stará anglická záhrada, štebotajúce vtáčiky, ale do toho už prvé autá a divoké 20-te roky minulého storočia, roaring twenties, divoké večierky, športujúce dievčence so zatiaľ nedostatkom kvalitních deodorantov, potřeba silnějších vôní, ktoré by tento nedostatok zakryla, púder a všadeprítomné Art Deco. Keď ju mám popísať, tak to, čo je pre jazmín Joy od Patoua, to je pre hrachor Pois de Senteur od Caronu. Naspodku cítite samozrejme Caronovský podtón, ktorý sama pre seba volám „caronade“, podľa vzoru „guerlinade“, na to idú silné zeleno-kvetinové zložky, predovšetkým hyacint, ktoré robia vôňu náležite priestorovou a jako koruna príde tentokrát nežný, krehký a nevinne mrkajúci hrachor. Krásna vôňa, zároveň klasika a zároveň s tým niečím „navrch“, čo ju robí neopakovatelnou.

No, mne to nedalo a tiež som bola skúsiť Poison Girl v tušení najhoršieho - a ono sa najhoršie nekonalo. Ruže sú tam negýčové, aj keď skôr smerom k páčivosti, áno, ovocie tam je pre girls dostatočne jednoznačné, ale zapracované pekne a čo je veľmi zvláštne, tak napriek úplne iným zložkám v drydowne naozaj cítim niečo ako Poison, síce nie úplne ten pôvodný, ale menej rozbitý, ako ten súčasný.

Tak žltú borovicu som si musela fakt vygúgliť. Ale borovica-neborovica, toto je obchodík na boku železničnej stanice v Starom Smokovci, kde si môžete urobiť ochutnávku medov, lekvárov a kadejakých ďalších, lesom a jeho plodmi inšpirovaných dobrôt. Ja tu mám medové cukríky a lesné jahody, ale v pozadí je trocha dreva a celý taký ten ľahký opar obchodu s cukrovinkami.

Veľmi mi pripomína starú dobrú Aqua Allegoriu Tutti Kiwi, ale táto je odľahčenejšia a tak nejako radostnejšia.

Kedysi dávno mali tuším v Tescu (bol to vtedy možno ešte Prior, alebo Kmart) také mini sprcháče v bielych fľaštičkách, jeden bol aj Poppy a voňal presne takto (pozn. myslím, že značka Kappus).

Juuuuj, toto je dobré, dobré, dobré!!!! Cítim samé červené ingrediencie, červenú ružu, no neviem či malinu, podľa mňňa skôr zrelé červené ríbezle, alebo tak dobre, som ochotná uznať ríbezle S malinou....a ono to vôbec nie je sladké! Navrch to celé dopĺňa trocha kadidla a tón úplne čistej a novej kože, nejakej kvetináčovej zelene fikusoidného druhu, alebo možno listu africkej fialky, proste je to na jednej strane príjemne domácke na strane druhej dospelé a tak trochu ako prísne. Rozhodne to zapadá do dnešného trendu dospeláckych, nedievčenských ruží.

Mandarínka s krémovou tuberózou. Znie to jednoducho, ale je to krásne a asi to budem potrebovať.

Napriek zloženiu mi vôňa prišla pomerne svieža a do zelena, akurát náznak kože ju hádzal do pánskeho šuflíčka a ešte teraz po týždni, keď privoniam k papieriku, tak tam tie svieže náznaky mám. Už teraz naozaj aj s kadidlom, ktoré tomu dodáva taký jemne vetroplachový nádych. Príjemná voňa.

Prvá myšlienka....prečo toto ešte nepoznám??? To je dobré a predsa táto značka je všade!!! Druhá myšlienka...ale kurnik, veď toto poznááám!!! Keď som bola malá, voňalo tým strašne veľa mužov!!! No....v každom prípade...je to výrazne iné ako klasická 4711...toto sú citrusy, ale s pomerne dosť výrazným drevitým tónom, bez bylinných tónov a bez neroli. Na konci kozmetické pižmo, ktoré zvýrazňuje pocit vymydlenej čistoty. Škoda, že sa na mne to pižmo veľmi urputne vyvíja do silne pracopráškovej polohy.

Levanduľa s dávkou vanilky a citrusovým prskom…je to originálna vôňa, zároven teplá a chladivá, taka Jersey voči nej len niekde krotko v kútiku šúcha kolenami…zaujímavé, že tá kombinácia v základe do istej miery pripomína niečo ambrovité, ale bez tej ťažkosti a olejovitosti a vlezlosti, ktorú ozajstná ambra máva…

Zjemnená Pour Un Homme s prídavkom mäty. Veľmi príjemné a netradičné.

Tak tu teda fialka je a hlási sa od začiatku. Jemne kvetinová jemne ovocná, jemne fialkovo-lístkovo-tmavozelená. (Na mne) veľmi podobná Ma Violette od Au Pays de la Fleur d’Oranger, len temnejšia. Ku koncu sa prihlási pár sliviek a sladký živičnatý benzoin. (Mala som cestovný flakón)

Šťava zo slivkového kompótu, ambra s benzoinom…sladký čierny čaj, škoriča…ruža sa mi schovala, asi ju prevalcovali ostatné zložky…teplá, hrejivá, trochu orientálna vôňa, skôr gurmánka.

Skúšané len narýchlo – veľmi príjemná púdrová vôňa v štýle Love, Chloe, menej sladká, hladšie. V drydowne trochu pridá na sladkosti, ale stále veľmi decentne.

Ja neviem, ten santal tam možno aj je, chvíľkami sa aj snaží vykuknúť, ale oriešky ho proste nepustia...je to vôňa upražených šupiek lieskových orieškov...nenosiť do lesa, hrozí nájazd veveričiek!!!

Začiatok aldehydovo bergamotovy, trochu poplatný svojej dobe, ale prekvapivo málo ostrý, okamžite skrotený ambrou a korením, neskôr, ako sa aldehydy rozkladajú – a tu sa rozkladajú do suchosladka, nie do ovocna, ani do mydlova, začne prevládať balzamicko-benzoinový základ. Výsledkom je príjemne nasladkastá, ľahko orientálna, mäkká vôňa.

proste gardenia...

Roztomilá zelená vôňa, Vynorilo sa mi slovo "brčálová", problém je, že neviem, čo to ten brčál je. Ok tak vygooglila som si, že zimozeleň a nechápem, prečo niekto považuje zimozeleň za tak zelenú, že je podľa nej nazvaná farba. Anyway. No. Je to rozhodne vlhká, až možno ľahko rozmáčaná jarno-letná zeleň, čo to má s akýkoľvek strojom netuším, jedine, že by ho práve vylovili niekde z močiara. Typovo niekde medyi Zeitgeist od Schwarzlose po lesné jazierko so žubrienkami. Bližšie k tým žubrienkam.

Private Collection Amber Ylang-Ylang - veľmi podobná Songes od Annick Goutal, len hladšia, jednoliatejšie, ylang výrazne prevláda nad ambrou, tú tam skôr len tuším, krásna zlatavá jesenno-zimná vôňa

Tak v prvom nádychu najnádhernejšia tuberóza, akú som kedy cítila... potom sa bez veľkých rečí proste prihrnie gardénia a stlmí ten tuberózový rozlet, spolu tvoria nádhernú, opojnú vôňu, neumelú, nenásilnú a pritom výraznú a luxusnú v tom najlepšom zmysle slova.

Cítim viac typov ambry, či „ambry“… najprv krásna suchá nesladká ambra, podtrhnutá jemne škoricou, po asi polhodine sa pridá taký typ, ktorý moja koža akosi nespracuje, nerozvinie…po asi ďalšej hodine odchádza a prichádza znova tá pôvodná, alebo podobná na jemnom, takmer neznateľnom drevitom podklade.

Tu by ma zaujímalo, že či to spôsobila moja podvedomá predstava, že niečo v modrom flakóne od Armani Privé nemôže byť bez maslového kosatca, alebo tam ten osatec predsa len aspoň v malom množstve je. No ja ho proste cítim. Ale okrem toho cítim hlavne korenistý čaj, a krásny nesladký mliečno-santalovo-vanilkový základ.

Céder, hneď od začiatku, veľmi jemný a civilizovaný, osladený tonkou...celkom fajn vôňa, taká oddychovka, vyvážená, celkom zaujímavá, komplexná...aj keď na drevenú vôňu je na môj vkus trošku prikrotká...asi ako lesná "divočina" v luxusnej chate pri krbe...tam si ju aj tak asi najlepšie viem predstaviť...