Začiatok veľmi umelohmotne malinovkový, vyvíja sa do tvrdého cukríka, neskôr predsa len nájde trochu civilizovanejšiu rovinu, je niekde na pomedzí cukríka a malinového sorbetu...ako nie je to ani lepkavé, ani otravné, len umelé a nudné...štýlovo by som to prirovnala k Un Just du Baisier od Fragonardu, rovnako naivné a detské, len ten Fagonard je predsa len na lepšej úrovni.

Volá sa to vanilka a fialka a vskutku to je vanilka s fialkou. Teda najprv sa prebijeme ľahkým nánosom pižmového semienka, a potom to už jede. Ani by som to nenazvala fialkovými cukríkmi, skôr pomerne nesladkým bonbónom s kandovanou fialkou. Potiaľto dobré. Potom to celé trošku prehreje benzoin, ktorý ale rýchlo vypadne, bonbón evidentne čmajzne so sebou a nechá miesto toho postaršiu púdrenku s fialkovým púdrom už trochu po záruke.

Vôňa výrazne poplatná svojej dobe, ale je to tak dobre. Dokonca svojím indolickým jazmínom ťahá až k nostalgii za starou dobrou Joy. Inak mi dosť pripomína Heure Exquise, konieckoncov aj zloženie majú podobné, len kosatec je nahradený jazmínom. Napriek počiatočnej jazmínovej údernosti sa postupne ukľudňuje a po pomerne krátkej dobe je z nej jemná, mierne starobylá vôňa jazmínu so santalom a vanilkou (nie, nepredstavujte si žiadnu Samsaru, toto je nevinné a čisté a takmer priezračné).

Citrusový lekvár. Taký ten raňajkový, skôr do horka, ako do sladka, ale proste lekvár. S medom a - pochopiteľne - vanilkou. Pripomína mi raňajky v prímorských rezortoch. Neskôr to živičnaté tóny zaženú nazad do parfémových vôd, ale lekvárovitý dojem ostáva.

Karí s čerstvo odrezaným narcisom. Do toho jazmín, alebo proste niečo indolové. Čierne ríbezle, temné a trpké. No a potom sa to prekulí do mäkkého, teplého, živočíšno-živicového základu. Znova, začiatok zaujímavý, koniec pekný, aj keď nie príliš originálny.

Keď som prvý krát privoňala ku vzorke (áno, to je presne to, čo každému odporúčam nerobiť :) ), moja prvá reakcia bola….veď toto nosím!!! Vie ten pán, že znovuposkladal starú dobrú Vegu od Guerlaina, česť jej vzácnej pamiatke? A naozaj, aj na koži sa v niektorých momentoch uberá podobným smerom. Je to zaujímavé, lebo je to typovo dosť odlišná vôňa. Možno to robia živočíšne tóny v kombinácii s ružou a jazmínom, možno proste úplná náhoda, ale styčné body tam sú. Samozrejme, okrem aldehydov. Tie sú vo Vege veľmi výrazné, až dôrazné, vo Varanasi nie sú vôbec. Namiesto toho je tam ono akvatické srdce. Celkovo je to veľmi zaujímavá a netypická kombinácia vodnej zložky s pomerne typickými orientálnymi ingredienciami. V podstate skoro všetko (snáď až na santal), čo by sme si vo vôni znázorňujúcej Indiu tam je, ale akokeby pomimo. Akokeby sa to hojdalo na vodnej hladine, ktorá tu nie je pokojná, ako prúd rieky sťahujúci k sebe napadané kvety, drevá, vysypané korenia, vonné zložky a kadidlá použité pri rituáloch na brehu. Na rozdiel od „ostrej“ Vegy, toto pôsobí mäkko. Nie slabo, ale mäkko. Je to hebké, hladké, trošíčku živočíšne. Ako prítulné domáce zvieratko, ktoré sa k nám privinie, keď si pálime kvôli príjemnejšej atmosfére indické vonné tyčinky. Neviem či je to práve dramatický obraz starobylého veľkomesta a posmrtných rituálov. Ale možno je to obraz práve toho pokoja duše, ktorý tam každý hľadá.

Začalo to dobre, najprv závan niečoho zelenoovocného , zaujímalo by ma, čo to mohlo spôsobiť...potom temné tóny kože, kadidla, tmavých driev, borovicovej živice...a áno, oud tak oudovatý, ako len môže byť. Našťastie nie toľko, aby to prekryl úplne, ale dosť na to, aby to všetko "zababral". Temný hvozd skoro ako od Tolkiena, akurát Tolkien nám síce porozprával, koľko toho Hobiti jedli, ale taktne zamlčal, že to potom museli aj vykakať.

Sladučký dezert z exotického ovocia, piškót, na tom nejaký sladký smotanový krém a navrchu želé s kúskami v cukre odležaného manga, marakuje a iného exotického ovocia. Pekná, milá gurmánka a drží.

Tak som si kvôli tomuto vzgooglila likér curacao, lebo som si zo študenských časov spomenula, že to bolo modré a prvý krát ma napadlo zisťovať z čoho. No tak z potravinárskeho farbiva, aké prozaické. Čakala som aspoň pokus o nejakú legendu k tomu!!! No ale dobre, tak k vôni. Veľmi pekná hladká citrosovo-korenistá vôňa, s malinkou trochou exotických bielych kvetov a trochou zelene v pozadí. Veľmi príjemná, veľmi nositeľná.

Príjemná nežná pižmová vôňa, na začiatku prbleskujú jemné vodné, vodno-ovocné a kvietkové tóny. Neskôr Pižmo pritvrdzuje, u mňa až do ľahko pracopráškového tónu. Na dcére jemne prachová nesladká vanilka s pižmovým podkresom, trošku evokujúca Tendre od Lalique.

Tak táto mi teda fakt nesadla. Okrem teplých kvetinových tónov orchidey tam cítim nejaký zvláštny ovocný tón, ktorý mi k tomu nesedí. Ale len na chvíľu, potom prejde do takého nejakého všeobecne-sucho-sladko-drevitého, umelo pôsobiaceho tónu, ktorý mi nejako nerobil dobre.

kvetinovo-púdrová vôňa, skôr sladká, tradičná ale prepracovaná kombinácia orchidey s vanilkou síce dominuje, ale je veľmi evidentne položená na dosť komplikovanom (ale v dobrom slova zmysle) vankúši z medových a kvetinových tónov.

Ruža s oudom, pomerne orientálne poňatá, výrazná, ale nie „stajňová“. Prvotný náraz oudu pomerne rýchlo skrotne, aj keď je stále znateľný a pridá sa sladký, pralinkový tón. Potom už zostáva viac-menej bez zmeny, příjemná, dlhá výdrž.

Najprv vianočná jedlička, potom trochu živíc a klinčeky. Nakoniec karamelky. Veľmi príjemná zimná vôňa.

Pri prvom ovoňaní som chcela ofrfľať, že jasné, bez oudu by to nešlo. Potom som si uvedomila, že nie, toto nie je oud, ale taká nálož ambry. Tá v takomto silovom postavení nie je mojou favoritkou, ale tu nakoniec pomocou sladkého ovocia, bielych kvetov a dreva vytvorí napokon celkom príjemný zohrievací obláčik. Drydown je už vyslovene prítulný.

Prečo sa toto volá Venice, tak to fakt netuším. Ale je to strašne príjemná zelená, až priam zeleninová vôňa, vyžarujúca spokojnosť a radosť zo života. Ku koncu trošku sladne (spôsobom, ktorý trochu pripomína Eau de Minthé) a výborne drží.

ako čerstvo odrezaná zo záhona, nesmierne verná, jasná, čerstvá zelená vôňa. Výdrž nie je veľká, ale na vôňu tohoto typu celkom slušná.

Jemné, decentná, skutočne zelená vône, nie však zvieravo. Povedala by som, že najviac cítiť verbenu s vetiverom. Príjemná, voľnočasová.

Divincarnation s pomarančom miesto karafiátu. A je to skvelé! A navrch trochu škorice. Napriek pomarančovo-kakaovo.škoricovej kombinácii na mňa nepôsobí vianočne. A celé je to podložené hutnými zlatými živicami. Zdá sa mi, že ju nemám a budem to musieť napraviť.

Veľmi príjemná, na začiatku až lahodná zelenocitrusová vôňa, ktorá jednoducho poteší a osvieži. Bohužiaľ sa u mňa časom rozvíja do tak trochu agresívne zelenej polohy. Škoda. Je možné, že na niekom inom to dopadne lepšie.

Fíha, galbanum, ktoré na mne ani v teplotách a vlhkosti amerického juhu nepôsobí upotene! To je voľačo! Okrem tohto zázraku je to zelená vôňa tvorená okrem zmieneného galbana umierneným hyacintom, trpkým pomarančovým kvetom, podobným ako je v TF kolínskych, zeleným jazmínom a zeleným vetiverovým základom. Vôňa pôsobí veľmi zjednotene, je klasická a moderná zároveň, vyslovene nadčasová.Nie je vtieravá, ale napriek tomu pomerne neprehliadnuteľná. Elegantná. Toto Tomovi zase raz vyšlo.

Ostrá, šťavnatá, čerstvá verbena, podarená...

Krásna šťavnatá citrusová verbena, ako keď si na záhrade odtrhnete lístok a žmolíte ho v prstoch. To drevo tam asi bude, inak by nemala šancu tak super držať, ale necítom ho. Len tú vydarenú verbenu s citrusmi.