parfémová polička uživatele slniecko
Orson
Orson (Carine Roitfeld)

Taaak, sme pri písmene O a jazmín sa zjavne konečne minul. Niežeby bol zlý, len...fakt nemusí byť všade, no. Toto je krásna sladká kvetinovka, kombinácia kvetu hlohu, veľmi decentnej dávky tuberózy a ylangu, a sladších živíc. Povedala by som skôr dámska, ale ktovie. Chcelo by to vyskúšať na pánskej koži. Rozhodne na úrovni, podarená a nevlezlo páčivá.

Ortensia
Ortensia (L'Erbolario)

Neviem, či to nepripísať príliš horúcemu počasiu, ale necítila som z pokožky skoro nič. Proste chladivý a nástrek na kožu a ...vôbec nič. Musím znovs vyskúšať v chlade. Edit: V chlade - je to trošku lepšie, jemne chladivá, nenápadná, príjemná kvetinová vôňa, evokujúca soliflor.

Osang
Osang (Mendittorosa / Talismans Collezione Preziosa)

Rím, rok 305 A.D. Rímska ríša čelí vážnym problémom a cisár Dioklecián sa snaží zabrániť rozpadu. Aj za cenu veľmi nepopulárnych opatrení. Snaží sa jednoducho sceliť ríšu na všetkých frontoch. Okrem iného to postihne aj kresťanskú komunitu, pretože v úpornej snahe zjednotiť všetko vrátane náboženského zmýšľania nastáva jedno z posledných veľkých prenasledovaní kresťanov v Ríši, len 8 rokov pred vydaním Milánskeho ediktu, na základe ktorého sa kresťanstvo neskôr stane v Rímskej ríši štátnym náboženstvom. Kampánia, 19. september 305. Oblasť rímskej ríše v okolí dnešného Neapola. Miestodržiteľ Timoteos nechá predviesť časť kresťanov na čele s ich miestnym biskupom Januáriom do Noly. Tam ich v aréne nechá predhodiť levom, ale keď sa šelmy zázrakom upokoja a nechcú odsúdencov napadnúť, zmení rozhodnutie a nechá ich sťať. Ich verní nasledovníci ich pochovajú neďaleko Puteol, ale ešte predtým jedna mimoriadne zbožná kresťanka menom Eusébia zachytí Januáriovu krv do nádoby. Okolo 5.storočia boli ostatky prenesené do Neapola, kde je považovaný za patróna mesta. Neapol, koniec 13.storočia. Mesto je pod vládou Anjouovcov a Karol I. rozhodne o stavbe katedrály. Dokončená je až začiatkom 14. storočia za jeho nástupcu, Roberta z Anjou. Do katedrály sú prenesené okrem iných relikvií aj ostatky sv. Januária a ampulky s jeho krvou. V roku 1337 zaviedol neapolský biskup Orsini slávnosti na oslavu patróna mesta. A v roku 1390 bol prvý krát písomne zaznamenaný zázrak. Vyše 1000 rokov stará krv v ampulkách skvapalnela. Odvtedy sa zázrak skvapalnenia koná pravidelne, trikrát do roka. Relikvia býva predvedená vždy 19.septembra, na výročie úmrtia svätca, 16. decembra, na výročie posvätenia chrámu a v prvú májovú sobotu. Neapolčania veria, že ak krv neskvapalnie, znamená to blížiacu sa katastrofu. A vskutku. Sú zaznamenané len 3 prípady, keď pri týchto konkrétnych príležitostiach neskvapalnela (okrem toho sa ešte niekedy vyberá pri návšteve pápežov, keď niekedy skvapalnie, niekedy nie a niekedy čiastočne, ale to nebýva spájané s osudom mesta). Keď neskvapalnela v roku 1528, prišiel mor, keď neskvapalnela v roku 1980 prišlo najsilnejšie zemetrasenie v dejinách mesta, a keď neskvapalnela v roku 2016, tak rok na to vydala Menditorossa svoju vlajkovú vôňu Osang. Nič nenaznačujem… V tej vôni je to všetko… Zatuchnuté katakomby, spotené seno, vôňa zmaru, nevyvetraného stredoveku. Krv, staré červené víno, dezinfekcia. Olfaktorický obraz preplneného starého chrámu, zakonzervovaných relikvií, kňazov v naškrobených albách, ktorí ukazujú zázrak, alebo „zázrak“ davu, ktorý je tvorený čiastočne dychtivými a čiastočne vystrašenými veriacimi, prepleteným s turistami s panoptikálnymi očakávaniami. Obavy, vydýchaný vzduch, pot, strach a zvedavosť, viera a nedôverčivý posmech, sila okamžiku. Pôvodný flakón zobrazoval bustu biskupa, nový je abstraktnejší, ale zaujímavejší a tvar biskupskej čiapky sa zachoval vo forme vrchnáka. Vo flakóne je aj červená guľôčka odkazujúca na zázrak skvapalnenia. Takéto niečo by robil Serge Lutens, keby na to mal guráž. V každom prípade zaujímavé a….dekadentné.

Oscarine
Oscarine (Sylvaine Delacourte)

Tot začína celkom príjemne, ako nesladká letná citronáda s trochou byliniek. Neskôr ju niekto mierne osladí, možno aj k nej naservíruje jemný ovocný zákusok tršku poprášený cukrom. Z blízkeho borovicového hájika občas zaveje letný vánok. Naozaj príjemná vôňa. Nenáročná, ale pekná.

Osé
Osé (Simone Cosac)

nádherný, intenzívny, tmavofialový orgován. Jediná orgovánová vôňa, ktorú som kedy skúšala, ktorá sa podľa mňa smelo môže postaviť vedľa Highland Lilac z Rochesteru. Dokonca sa mi páči viac, ako En Passant, tam je orgován statickejší, tu mám dojem živého orgovánového kríka.

Osez-Moi!
Osez-Moi! (Chantal Thomass)

Kde sú tam tie kvety? Mne sa teda dobre schovávajú…cítim na začiatku jemný orieškovo-mandľový likér, neskôr trolinku sa kvety objavia, v takej tej zaguľatenej, spojenej hladkej podobe…vôňa je telová, hebká, prítulná…celkovo mi nesmierne pripomína L´Instant Magic, akurát na tejto na rozdiel od Magicu na mne nevyliezajú gumové podtóny…

Oshun
Oshun (Calaj)

Ten zvláštny živočíšny akord je aj tu. Neviem, čo by toto spravilo v lete, ale jednoducho...v tomto ešte miernom počasí to na mne neznesie ani kocúr. mimo toho tam cítim borovicovú živicu, ktorá ma akokeby z bobrej nory zachraňuje späť do lesa, ale nie dostatočne ďaleko...nie...dosť...ďaleko....otázne je, ČO by bolo dosť ďaleko...

Osiris
Osiris (Sylvaine Delacourte)

Podivuhodná zmeska medu, citrusov, medu, ostrého jazmínu, medu a niečoakosantalu. Do toho živičnatodsladká trocha benzoinu. Vďaka zaň, dáva to celé tak trochu dohromady. Výsledok je trochu viac kulinársky, ako voňavkársky, ale povedzme, že citrusová zaváranina s medom by to bola celkom príjemná. Ten starosvetský tón však aj tu cítim. Že Osiris, boh podsvetia. Muhaha. Osirisova babička varí lekvár.

Osmanthus
Osmanthus (The Different Company)

taký ľahko trpkastý, pritom jemný, svieži, zaujímavý, iskrivý - mala som cestovný flakón (resp. náplň)

Osmanthus
Osmanthus (L'Erbolario)

No, tak toto sa na mne nepredviedlo. Osmantus mám normálne rada, ale tu som ho nezachytila. To, čo mám na ruke je ostrá citrusovo - jazmínová vôňa, chvíľami prechádzajúca až, ehm, do pachu mačacích...no, značkovania. A áno, pochopiteľne, za daných okolností drží, aj keď by teda rozhodne nemusela.

Osmo: Mandarine
Osmo: Mandarine (Il Profvmo / Il Profumo)

Proste mandarinka, veselá, čerstvá, dobre dozretá, práve ošúpaná sladká mandarinka.

Oud Abramad
Oud Abramad (bdk Parfums)

Oud to má so mnou ťažké. Ja ho veľmi nemusím, takže k testovaniu čohokoľvek, čo ho má v názve, alebo kompozícii už pristupujem tak nejako predpojato. No v tomto prípade je výsledok vydarený. Síce pomerne tuctovým spôsobom (ruža + oud is the new ruža + pačuli), ale pekne. Výsledok asi nikoho neprekvapí, ale je nositeľný.

Oud for Highness 75

Táto vôňa bola vytvorená v roku 1975 - teda podstatne skôr, než prišla módna vlna oudových vôní do Európy - pre Jordánskeho kráľa Husseina. V dnešnej záplave už asi nebude nejako extra zvláštna, ale vo svojej dobe byť musela. Oud je hlavnou zložkou, ale je veľmi, hm...jemný znie ako slabý, ale slabý nie je. Skôr je mimoriadne málo živočíšny, a mimoriadne málo drsný a nedrevitý. Taká hebko-zamatová esencia oudovosti, doplnená a douhládzaná šafránom a medom, čo celej kompozícii dodáva na hebkosti, ale neuberá na sile. Unisex.

Oud Imperial
Oud Imperial (Duftanker MGO Duftmanufaktur)

Oud s ružou. Je celkom zaujímavé, ako pekne tu tá pelargónia (ktorá sa používa ako lacnejšia - ale podľa mňa o dosť trpkejšia - náhrada ruže) vyšla. Naozaj ako ruža. Trochu kože k tomu.

Oud Ispahan (La Collection Privée)

Oud, ktorý sa dá vziať medzi ľudí. Netvrdím, že je úplne pre srabov, ale je vykúpaný, oholený, oblečený a poučený, do ktorej ruky patrí nôž a do ktorej vidlička. Labdanum ho jemne osladí a má v sebe určitú suchosť, ktorú by som pripísala štipke šafránu, aj keď ten medzi zložkami uvedený nie je. Občas cítiť ľahký závan usušenej ruže.

Oud Magnetique
Oud Magnetique (Molinard)

Oud s drevom a šafránom. Intenzívny, skôr suchý, drevitý. Nie je príliš krotký, ale nie je to ani žiadna stajňa. Veľmi sa nevyvíja, ale drží ako pribitý.

Oud Star
Oud Star (Duftanker MGO Duftmanufaktur)

Musím sa prinútiť to brať proste ako etudy na tému oud, inak ma to nebaví. Proste skúsiť to yracionalizovať ako výsledky hry s nejakým materiálom. tu je to s konvalinkami. Oud, živice, konvalinka. Tá síce veľa šancí nedostala, ale budiž, je tam a tak to beriem ako odškrtnuté. Ten úporný oudovoživicovoanimálny esprit (dá sa to vôbec naazvať espritom?) ktorého sa značka drží mi proste, slušne povedané, nesedí.

Oud Wood (Eau de Parfum)

No, akoby som to...je tam oud a je tam wood...nepopierateľne...kombinácia asi tak originálna ako džínsy a tričko...ale keďže je to majster Tom, tak to zas tak banálne nebude. Jednak, ak to daný džentlmen s niečím fakt vie, tak je to drevo, jednak tam ten oud nadávkoval kvalitný a nie príliš hnojový, jednak kombinácia kardamómu a vetiveru tomu dodáva ten správny suchý, skôr čistý a luxusný charakter. Kým mnoho vôní v tejto kombinácii pôsobí ako spotený neumytý chlap (v horšom prípade spotený neumytý kôň), v lepšom prípade len ako pôvodne umytý a len teraz čerstvo spotený chlap, toto pôsobí ako chlap, ktorý by bol atraktívny snáď ešte aj spotený a neumytý. V skratke, vôňa výslovne chlapská, až mierne machovská, pritom si drží nepopierateľný nádych kvality, luxusu a dobrého vkusu.

Oudh Infini
Oudh Infini (Dusita Paris)

No, to sa tak upravíte a navoniate na nedeľnú vychádzku a dieťa si vypýta cestu do ZOO… Ako, oud nie je mojou vysnenou ingredienciou, ale pre jeho milovníkov hlásim, že tu je ho skutočne spústa. Kvalitného. Ak ho máte radi a máte už nejaký ten tréning za sebou, skúsiť je skoro povinnosť. Ak nie, run to the hills, run for your lives….. Ale nemyslím to v zlom, sama nemám rada zbytočné kompromisy, len varujem.

Oudrageous
Oudrageous (The Merchant of Venice)

tabak s oudom - trošku smerom do pánska

Outspoken Intense by Fergie (Eau de Parfum)

sladučké:))), cukríkové, ovocné, veľmi milé, nie lepkavé

Oxylus
Oxylus (Pineward)

Slede v estragónovej omáčke. A áno, tú plechovku niekto otvoril na čistinke v hustom ihličnatom lese, počas hnusného počasia, keď je kôra mokrá, rozmočená tráva sa lepí na topánky a ohnisko sa nedá zapáliť, ale v mokrom vzduchu cítiť vôňu obhoreného mokrého dreva. Do večera to trochu obschne, už to nie je tak hnilobné, slede sú dávno zjedené, len vzduch je ešte vlhký a plný vône vlhkého ihličia. Začínalo to nevábne, koniec je príjemný.

Ozkan
Ozkan (Sylvaine Delacourte)

Tak toto je popri ostatných kúskoch z kolekcie naozaj celkom zaujímavá vôňa. Trocha (v tomto prípade celkom slušne sa chovajúceho) pomarančového kvetu, netradične skombinovaného s jemnou kožou a trochou škoricového cukru. Heliotrop s tonkou dodávajú sucho-teplo-sladko-púdrový podtón, lae jemný kožený tón celý čas stráži, aby sa vôňa nepreklopila do vyslovene sladko-gýčových polôh. Celkom dobré, fakt.