Tak toto je naozaj fajn vôňa sladkých živíc. Ako už som videla prepracovnejšie, ale toto sa vskutku blíži niečomu, čo bz sa dalo nazvať bez začervenania sa parfémom. Apropó, cítim tam ešte vanilín, ktorý to dosť podrží vo výraznosti a sladkosti.

Taká tá krémová koňaková plnka do bonbónov, ale bez toho bonbónu. Ťahavá, neveľmi sladká, ale veľmi chutná. Schvaľujem.

Vanila s korením a troškou rumu, ktorá ale veľmi rýchlo stráca svoju gurmánskosť. Na chvíľu ju zvalcuje tón lakovaného dreva a živičnatého benzoinu, potom oba trochu skrotnú, splynú s vanilkou a heliotropom a vytvoria zaujímavú, len veľmi málo sladkú, vanilkovo-drevito-púdrovú, nejedlú, zato prudko čuchateľnú vôňu. A aj keď to znie neuveriteľne, tak nositeľnú aj pánmi. Pôsobí na mňa vyslovene upokojujúco.

Úvod pomerne ostrý, okrem bergamotu by som tipla aj nejaké tie aldehydy, veľmi rýchlo prejde do veľmi nežnej, nevinne dievčenskej, ale negýčovej kvetinovky s rozhodnou prevahou hrachoru. Postupne sa pridá mach, ku ktorému sa prikmotrí pižmo. Výdrž niekoľko hodín.

Bylinkovo-sladko-likérový začiatok, niečo ako becherovka, k tomu gurmánske tóny kokosu a mandle, ako nejaké luxusné telové mlieko, do toho sa vlieva nálož bielych kvetov...ale tým, že najprv je ten krémový tón, tak nie sú bolehlavové, skôr prijemne opojné...a v tomto stave drži ako pribitá...

príjemne vysušené svetlé drevo,jemne doplnené sušeným koriandrom a muškátovým orieškom. Pre niekoho by to mohli byť ostrúhané ceruzky, ale pre mňa je to to pravé orechové.

No dobre, tak teraz frčí mať na sebe cukrovú vatu, tak aj Jacobs musí mať svoju cukrovú vatu, to je jasné. Táto je aspoň podfarbená slivkou a šafránom, čo z nej robí takú trošku dospeláckejšiu cukrovú vatu, ktorá navyše ukazuje, že už sa vo svete cukrových vát ako tak vyzná a vie sa trošku odlíšiť. Čo je na tom dekadentného netuším, ale zas ja sa medzi cukrovými vatami toľko neorientujem, tak nič nevravím. Flakónik je úplne mimo môjho vkusu, aj keď vyzerá, že ho celkom neodflákli.

Ovocie s vanilkou...hlavne cítim broskyňu... príjemná vôňa, sladká, ale únosne, nie prehnaná...len taka nejaká simplexná, alebo čo... .

Brrr...toto začalo niečím nepríjemne drsným, potom to vkĺzlo do neurčitých vodných tónov.

Tak toto je skôr lesný podrast. Po letnom daždi. byliny, zelená podstieľka, všetko vlhké a začína sa to odparovať na už trochu vykúkajúcom slnku. Vôňa lesného oparu. Ku koncu zas sirup.

Príjemná vôňa, páčivá, ale nie vnucujúca sa...trochu menej nudná ako loccitanovske kvetinovky, ale nie nejako náročná...ideálny darček.

Veľmi príjemná vôňa, začne zaujímavou kombináciou jazmínu a višne, ale pôsobí ľahučko ovocne, tak ako višňový lekvár v čokoládovej torte a potom pomaly prejde do pomerne sladkej, ale znesiteľne sladkej ambry...

Jemne sladká ambra prechádzajúca to veľmi prítulných krémových tónov, úplne priľahne k pokožke. Niečím podobná Léthé od Ulricha Langa.

Stará, ale čistá kuchyňa. Vôňa starého kamenného udržiavaného domu, pevný dubový stôl, korenia na kredenci, hlavne čierne korenie, trošku klinčekov, trošku škorice. Neďaleko les, cez otvorené okno do kuchyne privanie letný vánok vôňu ihličňanov, na ktoré pečie slnko. Ako sa zvečerieva, múry pomalý chladnú, niekto už zavrel okno, korenia sa tým pádom koncentrujú vo vzduchu a idú viac dopopredia. Ale napriek tomu to žije, je jasné, že ráno zase vyjde slnko a okno sa otvorí. Takto mohla vyzerať kuchyňa slečny Levandule v Anne zo Zeleného domu (nie, levanduľa vo vôni nie je, toto je kuchyňa, levanduľa bola v posteľnom prádle...)

Veľmi zaujímavá kombinácia živíc a (nie příliš sladkého) sladkého drievka. Akoby tie živice udržali sladké drievko ďaleko od pelendrekových tónov a ono na oplátku ich mierne roznežnelo a rozpustilo, takže nie sú také tuhé a, ehm, živicové, no. No a potom sa pridá trošku pudrového pižmy, ktoré to scelí do veľmi príjemnej, teplej, až „chumlacej“ vône. V drydowne má tiež ten ľahúnko tic-tacový tón.

Orgován bez orgovánu. Prvotný efekt trochu pomarančovo-záchodový, potom orgován vo váze už s naozaj nie veľmi čerstvou vodou. Tanto počiatočný fekálno-nahnilý efekt našťastie pomerne rýchlo vyprcháva. Skôr prechádza do takého zvláštneho šumienkovo-kozmetického efektu. Postupne skrémovie, ylang s ružou, vanilkou a benzoinom vytvoria efekt krému s orgovánovou parfemáciou. Keď človek vydrží ten pomerne neusporiadaný začiatok, ktorý je našťastie krátky, tak vo finále je to pomerne originálna orgovánová vôňa, jemná, elegantná, luxusná a neotrelá, ktorá vydrží veľmi dlho.

Zázvor so štipkou korenia, tipla by som si aj trochu bergamotu. Potom nastúpi ruža, nie nepodobná Tauerovej v Rose Flash, ale menej úderná (a tu nechám na láskavého čitateľa, aby si spomenul na nekompromisnú silu vyššie spomenutej a sám si spravil názor, či je to dobre, alebo zle...). Tá ruža tam tak nejako JE. Proste...je výrazná, je neutrálna, je pilierom celej vône, ale až takým ľahko vedecky odťažitým spôsobom, skoro akoby pozorovala ona mňa a nie ja ju a v duchu si robila zápisky. Je uvedená ako unisex a keď som nad tým premýšľala, uvedomila som si, že pri nej vôbec neviem uvažovať v zmysle nejakého pohlavia. Nositeľná je rozhodne bez ohľadu na pohlavie, ale niekým, kto na ňu bude vedieť zdvihnúť obočie a poslať ju aj s tým jej notesom pekne na svoje miesto.

Tak táto ma po ostatných z danej kolekcie ľahko sklamala. Ako nie je zlá, ale pomerne tuctová, konieckoncov, čo sa dá už z magnólie, ruže a pižma urobiť objavného. Navrch je strašne slabunká. Hodnotím ju ako luxus pre zbytočne zakríknuté introvertky. Not my Desire.

Veľmi pekné galbanum, ktoré vďaka spolupráci s bergamotom a živicami nepôsobí vôbec upotene. Drevité tóny a balzam Tolu. Všetko veľmi pekné, nie krotké ale príjemne pôsobiace. A áno, znie to celé príliš idylicky na to, aby to tak mohlo vydržať. Na scénu príde Desperado Oud, presne ten typ Desperada, ktorý hlučne ovládne celú krčmu, vykrikuje machovské vyhrážky od svojej lacnej rádobywhisky a tak povšeobecne otravuje celé okolie. Našťastie zasiahne buď šerif, alebo opica a zvädne do cukrovo-alpovej polohy, v ktorej zaspí na stole.

Vôňa kopírujúca to najtradičnejšie klišé klasického filmového hororu. Začíname na pekné, pokojné slnečné popoludnie, so zázvorovým čajom s citrónom a trochou trstinového cukru…ovšem pomaly sa zatiahne mráčik, čaj nám začne akosi zahnívať, až kým sa nejako nepochopiteľným dejom udalostí dostaneme podvečer do zavretého školského labáku, kde už nič a nikto nie je, len čaj sa nám už stihol zmeniť na senný nálev, v ktorom by sme mohli detailne pozorovať nejaké pitoreskné prvoky…kým to však stihneme, je tmavá noc a nezmyselne sa túlame nejakými starými uličkami smrdiacimi po mačacích šť…eh…značkách…

Oudovka, ktorá sa ma nesnaží prizabiť. Hneď prvý bod k dobru. Druhý bod k dobru je, že tá zmes syntetických oudov sa na mne veľmi príjemne vyvíja a na jednej strane vôbec nepôsobí krotko, ale na strane druhej nepripomína ZOO, či stajňu. Do toho drevité tóny, trochu sena, jemne semišový podtón, trochu včelieho vosku...a je to. Áaaa, ehm, naozaj pôsobí trochu eroticky.

Výrazný tón starej malt whisky, tabak, tmavé drevá. Naleštený tmavý nábytok pánskej pracovne, šero, dohasínajúci krb, staromódna tiffany stolná lampa v tlmených farbách. Za oknom šerý vlhký les. Ako vystrihnuté z nejakej starej britskej detektívky. Neskôr sladne do slivkových tónov, tak som sa rozhodla, že to bude vianočný puding od Agathy Christie.

Cigareta, rúž, koža, žuvačka. Vôňa večierku, ktorý mal byť taaak brutálne a vážňácky cool, až je nudný. Prchám. Bohužiaľ ale jedno je moja vôľa a druhé vôľa tej vône. Drží ako pribitá - už vo forme lacného tvrdého cukríka. A sladne spôsobom, ktorý by som nikdy nepredpokladala, že je možný. Takže má na ruke ešte po vyše 20tich hodinách niečo ako prilepený kus aromatizovanej cukrovej hmoty, ktorá je tak tvrdá a prilepená, že sa jej neviem zbaviť ani odmáčaním. Skúsim dláto.

Podľa názvu som čakala niečo temné a tajomné...v skutočnosti je to veľmi pekná a zaujímavá kombinácia ruže s mätou.