A už je to tu zasa… Ruža v tŕní, ruža v kríčku, najkrajšia je v pamätníčku… Bola si taká nevinná, kde sú tie časy, kde? Lascívne sedíš v červenom zamatovom kresle, zmyselne si pripaľuješ cigaretu. Ramienko negližé ti skĺzlo z ramena a odhalilo tvoje plné teplé ňadro. Na stolíku máš položený obľúbený škoricový likér a ružu. Každý večer vždy čerstvú, rubínovú, sladkú, omamnú… Ruža v tŕní, ruža v kríčku… Fajčíš a pomaly popíjaš… Vanilkový dym sa lenivo vznáša a pretína korenistý alkoholový opar. Ten chlapec je skoro ešte dieťa, čo tu robí? Sleduje ťa, je tebou fascinovaný… Nadvihneš sa, upiješ si z pohára a opäť hlboko potiahneš z cigarety… Z pohára sa trochu vylialo, sladké kvapky sa trbliecu na skle, orosili ružu a zvýraznili jej vôňu. Napätie sa dá krájať… Berieš ju do ruky a dívaš sa na chlapca… Už teraz vieš, že je stratený a príde znovu. Krvavočervené pery mu mäkko priložíš k ústam a on slastne pocíti ich horkosladkú cigaretovú chuť. Opíja sa nimi… Žiadostivosť, vzrušenie, horkosť, sladkosť, ruža, dym, závrať… Živočíšnosť a vône sa miešajú ako neopakovateľné obrazce v kaleidoskope. Hráš svoju hru, vlníš telom, opantávaš… Tvoja duša plače… Jej skryté túžby a sny sú hlboko zamknuté a nevyslyšané. Kde je to nevinné dievčatko s pamätníčkom v ruke? Ten pamätníček s uschnutou, už vyblednutou ružou… Salome neplač! Ten chlapec ťa má rád. Tak skutočne, naozaj. Práve sa zamiloval…