Grasse – pupok parfémového sveta

Dôvody sú jasné: príjemné podnebie, podstatne únosnejšie kopčeky (a predovšetkým  možnosť presúvať sa autom), výhľad na azúrovo-modré more, dobré jedlo, slušná káva na každom rohu (pri ponuke čaju s jačím maslom jačím) a hlavne...parfémy.

A tak som sa usalašila na necelé dva týždne v Grasse.

(výhľad na more z centra Grasse)

V stredoveku sa v ňom rozvinul predovšetkým kožiarsky priemysel, a boli v ňom tak dobrí, že svoje výrobky vyvážali doďaleka. Jedným z dôležitých artiklov boli kožené rukavičky. Keď do Francúzska pricestovala Katarína Medicejská aj so svojimi dvornými parfumérmi, istého kožiara menom Galimard napadlo rukavičky začať parfémovať. Jemu to prinieslo patent, peniaze a slávu, no a mestu nové smerovanie a zdroj príjmov.
Okolie Grasse je pomerne suché, preto tam miestni poľnohospodári mali už dávno predtým vybudované zavlažovacie systémy, čo v tomto smerovaní akoby z neba spadlo. V miestnej príjemnej klíme takto dokázali začať pestovať vonné rastliny, ktoré by inak bolo treba dovážať s exotických končín a tým pádom prinášali omnoho väčší zisk. A navyše sa miestni pestovatelia ukázali aj ako dostatočne pružní na to, aby pestovali vždy to, čo bolo najvýhodnešie. Napríklad tak pred storočím väčšina tuberózy používanej v parfumérstve pochádzala práve z Grasse, dnes jej spotrebu pokrýva predovšetkým India. Ale v Grasse zase pestujú ruže, jazmín, levanduľu, pomarančový kvet...
Všeobecne v celej oblasti sú ľudia evidentne zapálení pre pestovanie, všade sú parky a krásne súkromné okrasné záhrady – a to aj na bočných cestách, kde to slúži fakt len domácim. Niekedy to možno až trolinku preháňajú:

(niekde v hĺbke starostlivo upraveného kríka sa skrýva tlačítko na semafor...)

No proste, z Grasse sa postupne stalo centrum výroby parfémov a časom aj potravinárskych aróm. Rôzne zdroje uvádzajú rôzne údaje, ale aj keď si vezmeme nejaké skromnejšie odhady, tak viac ako polovica parfémov a parfémových ingrediencií  a dve tretiny potravinárskych aróm na celom svete majú pôvod  práve tu.
V meste sídli aj Medzinárodné múzeum parfémov (MIP) a neďaleko od Grasse v mestečku Mouans-Sartoux má toto múzeum svoju botanickú záhradu.
Pôvodne som bola odhodlaná vyskúšať toho čo najviac – konieckoncov sídli tu približne 2,5 tisícky parfémových spoločností - ale veľmi rýchlo som pochopila, že ak sa na to chcem pozrieť aspoň trochu hlbšie, budem rada, ak stihnem aspoň najslávnejšiu klasickú trojku – Fragonard, Molinard, Galimard a Medzinárodné múzeum parfémov.

Všetky tri firmy majú svoje múzeá (Fragonard hneď tri – parfémové, umelecké a múzeum provensálskych krojov a šperkov), Fragonard a Galimard aj možnosť vidieť továreň a Molinard a Galimard poriadajú parfémové workshopy.

(pôvodný vstup do MIP - momentálne sa vchádza cez veľkú modernú prístavbu z vedľajšej ulice)

Musée International de la Parfumerie (MIP) a jeho záhrady

Medzinárodné múzeum parfémov nie je veľké, ale ani drahé a tak informácie, ako aj zaujímavosti v ňom človek nájde. Bohužial ale nie je ktovieako udržované, takže napriek tomu, že ho nedávno rekonštruovali, mnoho atrakcií je už proste nefunkčných. Takisto v obchode múzea boli testery v tak zlom stave, že jediné, čo som si tam trúfla kúpiť, bola kniha. Má svoju zimnú záhradu, kde sú živé ukážky najdôležitejších rastlín používaných v parfumérstve, takže ak sa niekomu nechce trepať až do Mouans-Sartoux, tak toto môže brať jako taký malý vzorkovník. Avšak, ak je čas a možnosť, tak tie záhrady naozaj odporúčam. Sú veľké, rozdelené na časti a zákutia. Sú tam bylinkové polia, ružová záhrada, kvetinové záhony, lehátka a tak všeobecne príjemná atmosféra, že je možné si kúpiť permanentku na celú sezónu a chodiť sa len tak kochať. A naozaj som tam videla pomerne dosť ľudí „len tak“ posedávať a debatovať. Časť záhrad je spravených tak, aby človek získal obraz, ako sa to tak na provensálskom vidieku všetko pestovalo, časť je oddychová a časť je zase akýmsi „záchytným“ a ukážkovým miestom pre rastliny, ktoré sa pestujú inde vo svete, a to aj také, ktoré sú už nahradené syntetickými náhradami, prípadne sú od začiatku len „predobrazom“ syntetických akordov, pretože získavanie vonných esencií z nich je buď nemožné, alebo příliš nákladné, alebo sa dané rastliny stali chránenými. No a je tam aj výučbový kútik, kým som tam bola, tak sa tam striedala jedna škola za druhou. Vstupenka do múzea a záhrad platí jedna do oboch, pokiaľ medzi návštevami neubehne viac ako 4 dni.

Fragonard

Čo sa týka centra mesta, Fragonard to proste vychytal. Nápad nazvať parfémovú továreň po miestnom slávnom maliarovi sa ukázal ako geniálny. Celé mesto je posiate miestami ako Boulevard Fragonard, Villa Fragonard, Musée Fragonard, čo spolu s množstvom butikov s ich menom (a že ich majú požehnane, a ešte aj tématicky rozdelené) a najstaršou fabrikou umiestnenou prakticky takmer v centre pôsobí, že to mesto snáď kúpili. Múzeum je väčšie a obsažnejšie, ako je MIP (aj ako sú múzeá ostatných firiem) a plynule prechádza do exkurzie v stále fungujúcej fabrike. Fabriku kúpili od staršej spoločnosti na výrobu mydiel a jej zariadenia navrhol sám Gustáv Eifell. Čisté parfémy sa vyrábajú v nej, ostatné koncentrácie v novšej továrni ďalej od centra (aj tam je možné ísť na exkurziu) a kozmetika v neďalekom mestečku Eze. Je to obrovský zážitok a ak je niekto v Grasse len na skok a nestihne toho veľa, rozhodne odporúčam vybrať si toto. Navrch angličtina sa mi tu – ako aj inde – vyplatila v zmysle, že parfémový priemysel je francúzskou pýchou a absolútnu väčšinu turistov tvoria Francúzi, takže som mala (nielen) tu individuálny sprievod.

Molinard

Značka Molinard je pre mňa srdcovkou, pretože ich ikonický parfém Habanita mi veľmi pripomína moju babičku. V tom najlepšom zmysle, je rozhodne nositeľný aj dnes a jeho posledná reformulácia je mimoriadne vydarená. Firma sídli v nádhernej starej vile La Bastide, tento rok oslavujú 170. výročie od založenia a vedie ho už piata generácia rodiny. Múzeum má menšie, skôr symbolické, ale  čo je tu úžasným zážitkom, ktorý som si nenechala ujsť je možnosť absolvovať parfémový workshop. Zase som ho mala - z rovnakých dôvodov - individuálny. Pvýkrát v živote si sadnúť za úplne naozajstný parfémový organ a vytvoriť si (pod dozorom skutočnej parfumérky) naozajstný parfém podľa seba je úžasné a aj keď výsledkom nie je úplný obrat v celom parfémovom priemysle, výsledok je príjemný a nositeľný a je to skvelý suvenír.

Galimard

Galimard je najstaršou z týchto troch značiek a zdá sa, že má najväčší medzinárodný dosah. Súdim ale len podľa množstva cudzincov na prehliadke a na workshope – pri workshopoch mali dokonca japončinu ovládajúceho parfuméra. Múzeum spojené s prehliadkou fabriky je menšie, tak som si ho nechala len ako jednohubku tesne pred workshopom. Workshop bol voči Molinardu omnoho masovejší, navyše vzhľadom na množstvo cudzincov som nemala výhodu individuálneho vedenia, ale zase mali väčší a bohatšie zásobený organ. Menší dohľad mi dal aj viac voľnosti pri tvorbe – pričom ale zodpovedných parfumérov bol dostatok na to, aby som kedykoľvek mohla požiadať o pomoc. Veľmi zaujímavé bolo aj porovnať rozdiely v odporúčaných postupoch voči Molinardu, ako aj vo fabrike rozdiely v metódach výroby voči Fragonardu. Zaujímavosťou je, že keďže sa v okolí spracúva olivové drevo, Galimard spolupracuje s jedným s miestnych výrobcov a je možné si kúpiť ich parfémy v širokom spektre drevených flakónov (resp. sú to skôr drevené obaly, dovnútra sa vkladajú bežné galimardovské flakóny).

A čo som si doniesla domov okrem množstva dojmov? No, mimo rôznych dobrôtok, sladkostí, mydielok .... priamo čo sa parfémov týka toto:

No a okrem toho som videla Cannes, Nice aj s Promenade des Anglais, azúrové pobrežie, našla úžasnú fialkovú dedinku (stay tuned...!), dobre jedla a tak všeobecne sa rozmaznávala.

Himaláje, nah...

(zdroj obrázkov: archív autorky)